Volanie do neznáma

Autor: Lucia Špišáková | 20.1.2011 o 9:49 | (upravené 20.1.2011 o 10:11) Karma článku: 2,49 | Prečítané:  794x

Je noc. Vonku zavíja vietor a pri hlave mi kňučí pes. Vlastne suka. Bojí sa tých čudných zvukov. Musela ma prebudiť?

Snažím sa spomenúť si na čo najviac detailov, no všetko je zahalené hmlou. Cítim sa však hrozne, chce sa mi plakať. Nie však preto, že by v mojom sne niekomu ubližovali. Som nešťastná, že sa tak predčasne skončil. Skončil... A bol to len sen.

Určite poznáš ten pocit, keď sa náhle prebudíš na zvuk odporného budíka, keď musíš vstávať do práce a snažíš sa ukradnúť si ešte chvíľočku. Zatváraš oči a chceš ten sen dosnívať, chceš vedieť, ako sa to skončí, ako by to dopadlo, KEBY... Keby som sa vtedy pred rokmi rozhodla ináč.

Ale nejde to. Sen je nadobro preč. A čo ty? Ako vraví jedna moja kámoška: „Si z toho sna rozbitá celý deň a nevieš sa dať dokopy.“

Sny sú vraj odrazom nášho podvedomia, sú pokračovaním nášho skutočného dňa prípadne zobrazujú problém, ktorý nás vnútorne trápi. Ale veľakrát sa mi potvrdila teória, že keď sa ti o niekom sníva, o niekom, koho si už dávno nevidel, nepočul, nevieš o ňom nič a v tvojom srdci ti stále kradne miesto, bez pardonu ti skočí do sna, a to len preto, že si na teba spomenul, že na teba myslel. Viem, môže to znieť čudne, ale nestalo sa ti to už niekedy? Že si zavolala kámoške, ktorá sa ti v noci prisnila, a s ktorou si dlhšie nebola v kontakte a tá ti povedala: „Ahoj, to bude telepatia!!! Práve včera som na teba myslela, pýtala som sa na teba, ako sa máš.“

Mne sa takéto paranormálne sny snívajú dosť často. O to je to horšie, keď sa prebudím uprostred noci s pocitom maximálneho šťastia, ktoré sa v okamihu mení na sklamanie... Bol to len sen. Sen!

A je veľmi zaujímavé, že z času na čas si na mňa spomenú ľudia, ktorí majú už dávno svoj život, iný život... Ľudia, s ktorými som sa stretla len párkrát, no o to intenzívnejšie tieto stretnutia boli. Stretnutia spred siedmich rokov... Vlastne už ôsmich. Ten čas letí... strašne... rýchlo...

Tak ak sa náhodou k tomuto článku dostaneš, vedz, že je mi ľúto, čo sa vtedy stalo a ako som ti, síce nevedomky, ale predsa ublížila. Ale  asi to takto malo byť. A toto volanie do neznáma, ktoré aj tak neuvidíš... V budúcom živote to napravím. Budem sa o to snažiť. Chýbaš mi!

 

A nemusíš na mňa tak často myslieť :D

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo zdravotníctva chce pohotovosti presunúť najmä do nemocníc, kde majú byť prepojené s urgentnými príjmami.

KOMENTÁRE

Aká môže byť cena za rušenie pohotovostí

Z reality sa nedá odmyslieť ani zneužívanie pohotovostí.


Už ste čítali?